Takmer tretina Slovákov zomiera ešte počas produktívneho veku

životné poistenie

Neradi o nej hovoríme, neradi na ňu myslíme, lebo všetko okolo nej je mrazivé. Zároveň však platí, že smrť je jediná istota v živote, hoci nikto z nás nevie, kedy príde, či sa vopred ohlási alebo zaúraduje nečakane. V každom prípade po jej príchode do rodiny nasleduje nielen nekonečný smútok, ale aj kopec starostí a povinností.

O tom, čo je dobrá a čo zlá správa, rozhoduje uhol pohľadu. Keby ľudia devätnásteho storočia tušili, že dnes sa budeme priemerne dožívať osemdesiat rokov (Slovensko trochu zaostáva, k osemdesiatke sa blíži Kanada a deväťdesiatku prekročilo Japonsko), možno by od úžasu aj zatlieskali.

Predlžujúci sa život však automaticky neznamená aj život kvalitný a uspokojivý. Čo je však ešte závažnejšie, vedomie, že sa priemerná dĺžka života ľudí zvyšuje, nám často dovoľuje byť ľahostajnými voči sebe, svojmu zdraviu a tomu, aby sme mysleli na zadné vrátka. Štatistické čísla ešte neznamenajú, že sa každý jeden z nás automaticky dožije staroby.

Obraz doby

Nechajme však prehovoriť čísla. V roku 2013 zomrelo v krajinách Európskej únie 1,7 milióna ľudí skôr, ako oslávilo 75. narodeniny. Z toho tretina (konkrétne 34 %, resp. 577 000) týchto úmrtí sa vzhľadom na poznatky a technológie súčasnej medicíny považuje za predčasné. Tisíce ľudí, ktorí ešte mohli žiť, ale… Čo sa stalo? Pri takých počtoch určite čokoľvek, čo si len dokážete predstaviť. Choroby, nehody, násilná smrť…

Asi je pochopiteľné, že človeku, ktorý je práve na vrchole svojich síl, sa nechce takýmito témami zaoberať. Kedy by to aj stíhal?! Všetok čas mu zaberá rodina a napĺňanie jej potrieb, práca (častejšie než o skutočnú sebarealizáciu pritom ide o zarábanie peňazí, aby bolo na jedlo a na bývanie), a potom ešte pár ukradnutých chvíľ na koníčky.

V lepšom prípade má trochu času na šport, v horšom na sledovanie televízie alebo „relaxovanie“ na sociálnych sieťach. Kedy má človek myslieť na smrť? A prečo?!

Nikto nemá záujem byť cynický, ale môžete s rukou na srdci povedať, že toto nie je typický obraz súčasnej spoločnosti? Ešteže medicína tak pokročila, inak by sme sa dožívali podstatne menej než ľudia dve storočia dozadu. Taká je pravda.

Taký mladý, taká mladá!

Už to zaznelo miliónkrát málo sa hýbeme, zle sa stravujeme, stále sme v pokluse, v strese... Výsledok? Okrem iného aj to, čomu sa hovorí náhla (niekedy predčasná) smrť a čo je zároveň tak trochu tabu téma. Čísla opäť hovoria jasnou rečou. Slovensko dlhodobo jednu z najvyšších úmrtnos v produktívnom veku zo všetkých krajín EÚ, a to najmä u mužov.

Takmer 20 % všetkých úmrtí ide na konto náhlej smrti, pričom drvivá väčšina je podmienená srdcovo-cievnymi ochoreniami. Denne u nás „na srdce“ zomrie 15 až 30 ľudí. Druhou najrozšírenejšou príčinou smrti u mužov aj u žien sú nádorové ochorenia. Viac ako 27 % zo všetkých úmrtí sa týka ľudí, ktorí sú ešte v produktívnom veku (štatistiky sem rátajú ľudí vo veku od 15 do 64 rokov).

Nebyť na ťarchu

V produktívnom veku človek sotva myslí na slová, ktoré vychádzajú z úst babičiek a dedkov: „Len aby sme neboli na ťarchu!Škoda. Bráni mu to uvedomiť si, že to, či raz bude alebo nebude na ťarchu, do veľkej miery závisí od toho, ako žije dnes, zajtra.

Nie jedného dňa, keď bude mať strieborné vlasy, ale teraz na vrchole síl by sa mal zamyslieť, či k svojmu fyzickému aj duševnému zdraviu pristupuje zodpovedne, či sa neprepína, nenapcháva, či chodí na preventívne prehliadky a robí všetko, ako by mal.

V kontexte čísel predčasných úmrtí treba totiž spomenúť ešte jeden fakt. Ako vyplýva zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky, v roku 2014 pripadlo na 100 osôb v produktívnom veku viac ako 40 závislých osôb (deti vo veku 0 14 rokov a seniorov nad 65 rokov), pričom tento počet má pri demograficky starnúcej populácii rastúcu tendenciu.

Povedané „po lopate“ – keď dnes predčasne zomrie muž (alebo žena) v produktívnom veku, nielenže po ňom zostane veľa smútiacich, ale mnohí z nich sa budú musieť konfrontovať aj s tým, ako zvládnuť záväzky, ktoré plnil on, kým žil – a zarábal…

Smrť blízkeho človeka, zvlášť keď je náhla a nečakaná, býva pre jeho okolie obrovským stresom. Neraz je ťarcha smútku a nezodpovedaných otázok taká veľká, až ľudí akoby paralyzovala v ich živote. Zrazu nič nie je ako predtým a navyše sa im zdá, že už ani nikdy nebude,“

hovorí socioterapeutka Mgr. Lucia Skladanová.

„Problémy s nedostatkom financií, ktoré neraz vyplávajú na povrch, keď rodina príde o jeden z príjmov, sú zdrojom ďalšieho stresu. Bez akéhokoľvek cynizmu možno povedať, že mŕtvy už problémy nerieši, ale pozostalým sa nakopili aj za neho.“

„Väčšina rodín musí v týchto ťažkých chvíľach riešiť zložité a veľakrát až existenčné otázky,“

potvrdzuje aj Monika Poracká z poisťovne Aegon.

„Tie sa viažu k strate príjmu, plneniu finančných záväzkov či zachovaniu rovnakej úrovne a kvality života. Najviac ohrozené sú rodiny s nesplatenými úvermi či školopovinnými deťmi.“

Po nás potopa?

Napriek tomu, že zadlženosť slovenských domácností rastie (a to tak zásadne, že Národná banka Slovenska zareagovala zvýšením úrokov na pôžičky a zvýšením sumy, ktorá musí človeku po odrátaní splátok zostať), takmer polovica zadlžených (47,8 %) nemá životné poistenie s dostatočným finančným krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane zomrel.

To znamená, že keď sa tak náhodou stane, pozostalí sa dostávajú do vážnych finančných problémov, pretože musia zvládnuť nielen náklady spojené s pohrebom, ale aj ďalej žiť a platiť z jedného príjmu všetko, čo sa predtým financovalo z dvoch platov. Takzvané vdovské a sirotské je u nás také nízke, že vypadnutý príjem nenahradia. Navyše stúpa počet párov, ktoré žijú „na psiu knižku“, v tom prípade pozostalý partner nemá nárok na žiadne vdovské.

„Ak sa naplní prognóza, že takmer tretina Slovákov zomrie predčasne a takmer tretina sa nedokáže o seba samostatne postarať, hrozí riziko, že tretina obyvateľov Slovenska nebude schopná splácať svoje záväzky a zachovať si predchádzajúcu životnú úroveň,

hovorí Monika Poracká z Aegonu.

Máme snahu poskytovať adekvátnu ochranu v prípade hrozieb a rizík, ktorým sú reálne vystavené dnešné rodiny na Slovensku. Problém sa dá vyriešiť vhodným poistením, respektíve doplnkovým poistením úmrtia, ktoré môže mať rôzne formyvýplata poistnej sumy vo forme mesačnej renty, výplata jednorazovej poistnej sumy, ktorá klesá postupne s poklesom finančných záväzkov, alebo vyplatenie vopred pevne stanovenej jednorazovej poistnej sumy. Takéto doplnkové poistenie úmrtia dokáže zabezpečiť finančnú stabilitu rodiny práve vtedy, keď príde k najväčšej životnej strate.

Zadné vrátka

Na čo teda treba myslieť už dnes? V prvom rade na to, že ako žijeme dnes, do veľkej miery rozhoduje o tom, či a ako budeme žiť zajtra a pozajtra, že súčasťou života sú aj nehody, nepredvídateľné situácie a rôzne tragédie a že keď to príde, zostávajú tu po nás ľudia, ktorým bude smutno, ale musia žiť ďalej.

Aby žili dobre, treba zabezpečiť, aby mohli dostávať buď mesačnú rentu ako náhradu za výpadok pravidelného mesačného príjmu (odporúčaná výška mesačnej renty by mala byť 60 až 80 % mesačného zárobku človeka), alebo aby im bola vyplatená poistná suma v takej výške, ktorá pokryje splatenie úverov a hypoték (to sa dá vyriešiť doplnkovým poistením úmrtia s klesajúcou poistnou sumou, ktorá sa znižuje zároveň so znižovaním zostatku úverov).

Treťou možnosťou je jednorazová poistná suma, ktorá by mala zodpovedať výške ročného príjmu človeka.

štatistika úmrtia